samo krizan

Koncept vedomého rozhodnutia jednotlivca byť šťastný je pozoruhodná myšlienka, ktorá nás privádza k tomu, či je možné si vybrať osvojenie šťastia aj bez primárnych výsledkov vonkajších okolností.

Šťastie ako výsledok vedomého rozhodnutia

Z pohľadu psychológie pozitívneho prežívania je šťastie chápané ako subjektívny stav spokojnosti a životnej pohody (well-being). Tento stav je determinovaný nielen vonkajšími faktormi, ale najmä kognitívnym nastavením a emocionálnou reguláciou jednotlivca.
Rozhodnúť sa byť šťastný znamená prijať postoj, že aj v náročných životných situáciách možno zachovať vnútornú stabilitu prostredníctvom uvedomelej voľby reakcie.

Takéto rozhodnutie neznamená potláčanie negatívnych emócií, ale ich vedomé spracovanie. V psychologickej literatúre sa tento prístup označuje ako emocionálna inteligencia – schopnosť rozpoznať, pochopiť a primerane reagovať na vlastné pocity.

Mediácia ako model vedomého prístupu

Mediácia predstavuje proces, v ktorom nestranná osoba (mediátor) podporuje zúčastnené strany v hľadaní vzájomne prijateľného riešenia konfliktu. Základom je vytvorenie bezpečného priestoru pre otvorenú komunikáciu a reflexiu potrieb všetkých účastníkov.

Človek sa môže pomocou mediácie venovať emóciám a zároveň hľadať rovnováhu medzi rozumom a citom.
Takýto prístup vedie k zníženiu napätia, väčšej akceptácií náročných životných situácii.

Medzi základné princípy mediácie patrí neutralita, aktívne počúvanie, empatia a rešpekt. Tieto princípy možno považovať aj za kľúčové faktory pri formovaní osobného šťastia.

• Neutralita voči vlastným emóciám znamená nehodnotiť ich, ale pozorovať.
• Aktívne počúvanie možno preniesť do vnútornej roviny ako schopnosť vnímať svoje potreby a vnútorné hlasy bez predsudkov.
• Empatia voči sebe umožňuje rozvíjať vnútorný súcit.
• Rešpekt k vlastným hraniciam chráni jednotlivca pred psychickým preťažením.

Vedomé uplatňovanie týchto princípov podporuje psychologickú odolnosť a umožňuje človeku reagovať na stresové podnety konštruktívnejšie, podobne ako mediátor smeruje rozhovor k riešeniu aj človek, ktorý sa rozhodne pre vnútorný pokoj, smeruje svoju pozornosť k tomu, čo je konštruktívne a zmysluplné. Tento prístup je základom dlhodobého pocitu spokojnosti, pretože znižuje prežívanie bezmocnosti a podporuje pocit osobnej kompetencie. Vedomý prístup k emóciám nás učí byť prítomní v tom, čo sa deje „tu a teraz“.

Vedomé šťastie ako proces, nie cieľ

Rozhodnutie byť šťastný neznamená neustálu prítomnosť pozitívnych emócií, ale ochotu byť v kontakte s realitou v jej plnosti. Šťastie sa stáva procesom – dynamickou rovnováhou medzi prijatím a rastom.
Rovnako ako mediácia je aj vedomé šťastie aktívnym procesom vyjednávania medzi tým, čo sa deje a tým, ako sa k tomu postavíme.

Keď človek prijme, že emócie sú prirodzenou súčasťou života, prestáva s nimi bojovať a učí sa s nimi komunikovať, podobne ako mediátor s účastníkmi konfliktu s rešpektom, zvedavosťou a snahou porozumieť.